streda 13. decembra 2017

Dva protichodné tvrdenia o chybách pri pití kávy.

4. Pijete jej príliš veľa

Zdravé je, ak denne vypijete maximálne 5-6 šálok kávy, ktoré zodpovedajú približne 400 miligramom kofeínu. Ak je to viac, môžete si časom privodiť problémy ako sú vysoký krvný tlak, diabetes, úzkosť alebo reflux.

5. Pridávate si príliš veľa cukru

Jednou z najlepších výhod kávy je, že stabilizuje hladinu cukru v krvi a znižuje riziko vzniku cukrovky 2. typu. Ale čo keď pridáte cukor? Ak je to len s mierou, nič sa nedeje a tieto benefity by sa mali zachovať. No niektorí odborníci apelujú na to, aby ste cukor radšej vynechali.





štvrtok 26. októbra 2017

Diabetik a práca

Diabetik a práca


Napísala  Danica Janiaková


Ktorá práca je pri tejto diagnóze vhodná a ktorá nie? Musí diabetik povedať zamestnávateľovi, že má cukrovku? A čo nočné zmeny? Na tieto citlivé otázky odpovedá Doc. MUDr. Viera Doničová, PhD. z diabetologickej, internej a metabolickej ambulancie Human-care v Košiciach.

Skúsenosti našich diabetikov so zamestnávateľmi, žiaľ, nie sú vždy dobré. Vyskytli sa aj prípady, že kvôli svojej diagnóze nedostali prácu, hoci na ňu mali kvalifikačné predpoklady a hoci by ju pri dobrej kompenzácii zvládli.

Jednoznačná je odpoveď len pri práci pilotov, vojakov a hasičov, teda v štátnej službe – na týchto postoch nemôžu pôsobiť diabetici liečení inzulínom. Nevhodná je aj tá práca, pri ktorej sa pracovník ocitá v prostredí, kde sú vysoké alebo naopak, nízke teploty; kde je vystavený vibráciám; pri prácach vo výškach a tam, kde by mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti. Pri ďalších povolaniach hodnotí zdravotnú pôsobilosť posudkový lekár so špecializáciou pracovné lekárstvo. Avšak nie každý posudkový lekár – ak nie je zároveň diabetológom – dokáže napísať objektívny posudok pracovnej neschopnosti. Najmä prácu v nočných zmenách posudkoví lekári zvyčajne označujú ako nevhodnú pre diabetikov, hoci pri dobrej kompenzácii ochorenia by to nemusel byť problém. 

Čo musí a čo nemusí povedať diabetik zamestnávateľovi o svojej diagnóze? Zákony nepožadujú striktne, že diabetik musí oznámiť túto diagnózu v práci, rozhodnutie teda ostáva na ňom. Ak má zníženú pracovnú schopnosť, túto skutočnosť musí zamestnávateľovi oznámiť, nemusí však konkretizovať dôvod. Pred nástupom do zamestnania pracovník zvyčajne absolvuje vstupnú lekársku prehliadku. Jej výsledkom je písomné stanovisko lekára (v niektorých prípadoch rozhoduje viacčlenná posudková komisia). Posudok hodnotí, či dotyčný záujemca môže prácu vykonávať, alebo či ju môže vykonávať s istým obmedzením, ktoré v správe musí byť špecifikované. V posudku sa však nesmie písať diagnóza.

Problémy so zamestnaním nemajú len diabetici u nás. V zahraničí je však právne povedomie ľudí väčšie a väčšia je aj vymožiteľnosť práva. Preto sa v niektorých krajinách podarilo diabetikom zamestnať na pozíciách, ktoré ľuďom s touto diagnózou u nás nie sú dostupné. Na druhej strane, diabetik sám musí dbať na to, aby si vybral prácu, ktorá mu neprináša nadmerný stres, nebráni mu pravidelne jesť, ani včas brať lieky, prípadne pichať si inzulín.

Viac informácií o projekte Žijeme na hrane nájdete tu: Život na hrane a Dia dni v lekárňach


Zdroj: www.varimediabetikom.sk

streda 25. októbra 2017

Život s diabetom nemusí byť životom na hrane

Život s diabetom nemusí byť životom na hrane – ochránia vás správne hodnoty cukru v krvi. Aké sú hraničné situácie v živote diabetika? Ktoré hodnoty určujú, či sa jeho ochorenie dlhodobo udrží v stabilizovanom stave bez komplikácií? Život s diabetom nemusí byť životom na hrane, určite je však životom s hranicami. Aj preto sa slovenské pacientske organizácie zapájajú do projektu Žijeme život na hrane.

Počet prípadov diabetes mellitus každým rokom rastie. Viac ako 90 % diabetikov tvoria ľudia s cukrovkou 2. typu. Približne tretina chorých pritom o svojom ochorení netuší. A práve oni skutočne žijú na hrane.Diabetes mellitus v súčasnej dobe postihuje na Slovensku asi 400 000 obyvateľov, ďalších asi 100 000 obyvateľov má tzv. prediabetický rizikový syndróm. Je to jedno z najčastejších, najzávažnejších a finančne najnáročnejších chronických ochorení. Pokiaľ nie je dostatočne kontrolované liečbou, môže skrátiť očakávanú dĺžku života o 15 až 20 rokov.

Celková predpokladaná dĺžka života je teda u diabetikov skrátená o štvrtinu, v skupine 40 až 60-ročných môže dokonca klesnúť až o 30 – 40 percent. Už to samo o sebe je životom na hrane. Počet nových prípadov ochorenia diabetes mellitus celosvetovo narastá. V súčasnej dobe ním v EÚ trpí 10 % obyvateľov. Pri súčasnom trende vývoja môžeme predpokladať, že do roku 2030 sa podiel pacientov zvýši na 16,6 %. Na Slovensku je to cca 400 000, čo predstavuje 7% z celkového počtu obyvateľstva. Pri súčasnom trende vývoja môžeme predpokladať, že do roku 2030 sa podiel pacientov s cukrovkou na Slovensku zvýši na 15 percent.

Diabetes mellitus je hlavnou príčinou slepoty, zlyhania obličiek s potrebou dialyzačnej liečby a tiež amputácií na dolných končatinách. Veľmi vážna je hrozba srdcovocievnych ochorení, ktoré sú u pacientov s diabetom 4- až 8-krát častejšie, ťažšie sa liečia a v porovnaní s populáciou bez diabetu majú aj horšiu prognózu. Hranice bezproblémového života pri diabete určuje správna liečba a životný štýl. Vďaka nim by sa hodnoty cukru v krvi diabetikov mali dlhodobo udržiavať v správnom rozmedzí. Ak tieto hodnoty presahujú určité hranice, prípadne často kolíšu mimo nich, hrozia vážne zdravotné komplikácie, ktoré vedú k invalidite a ohrozujú život pacienta. Život s cukrovkou nemusí byť životom na hrane, ak pacient pozná hraničné hodnoty, ktoré je potrebné dodržiavať a zvládne hraničné situácie, ktoré  choroba môže priniesť. Slovenská diabetologická spoločnosť odporúča diabetikom cieľové hodnoty glykémií v rozmedzí: glykémia nalačno 4,0-7,2 mmol/l a glykémia po jedle 5,0-9,0 mmol/l. Dôležitým hraničným číslom diabetikov je aj hodnota glykovaného hemoglobínu (HbA1c). Jeho hodnota poukazuje na priemernú hodnotu glykémií v období asi 3-4 mesiace pred stanovením.  Vyšetrenie hladiny glykovaného hemoglobínu je najefektívnejšia kontrola diabetu. Cieľová hodnota pre pacientov s diabetom je 6,5 až 7 percent. Ak pacient dosiahne takúto hodnotu, jeho cukrovka je dobre kompenzovaná, diabetes je správne liečený a má nižšie riziko komplikácií cukrovky než pacienti s vyššími hodnotami. Ak však  dosahuje glykovaný hemoglobín vyššie hodnoty ako 7 percent, je čas začať s inzulínovou liečbou. Inzulín je tiež považovaný za najefektívnejšiu liečbu diabetu pri znižovaní vysokých glykémií. Najnovšie lekárske poznatky tiež potvrdzujú, že čím skôr sa pacientovi s diabetom nasadí inzulín, tým úspešnejšie je možné zastaviť rozvoj diabetu a zabrániť vzniku diabetických komplikácií (zlyhanie obličiek, slepota, amputácia dolných končatín, poškodenie ciev). Až 22 percent lekárov však uvádza, že pacienti označujú hypoglykémiu alebo strach z hypoglykémie ako dôvod na prerušenie inzulínovej liečby. Hypoglykémia- príliš nízka hranica cukru v krvi pod 3,3 mmol/l.  Je teda hraničnou situáciou v živote diabetika.

Pacienti sú kvôli tomuto strachu menej ochotní spolupracovať na intenzívnej liečbe, zhoršuje sa dodržiavanie diétnych opatrení aj správnosť a presnosť užívania liekov. Hypoglykémia sa tak paradoxne stáva rizikovým faktorom rozvoja neskorých chronických komplikácii diabetu spôsobených častou hyperglykémiou- vysokými hladinami cukru v krvi. Je preukázané, že u pacientov s diabetom 2. typu sa významne zvyšuje riziko kardiovaskulárnych chorôb, čo spôsobuje práve hyperglykémia. Tieto zmeny na cievach postihujú mužov  i ženy s diabetom rovnako, vznikajú v mladšom veku a rýchlejšie než u nediabetikov. Preukázalo sa, že hyperglykémia je jednoznačne samostatným rizikovým faktorom úmrtnosti na srdcovocievne ochorenia.

foto: Lucia Tomečková

Diagnóza diabetes mellitus pre mnohých znamená predstavu ďalšieho života pod ustavičnou kontrolou. Pacienti majú tiež obavy z bolesti a vážnych zdravotných problémov, ktoré diabetes môže priniesť. Nič z toho sa však nemusí udiať. So správne liečenou cukrovkou sa dá viesť plnohodnotný život. Skorá diagnostika a včasná, správne zvolená liečba spolu s dodržiavaním zásad životného štýlu, pravidelnou kontrolou hodnôt cukru v krvi a správnou výživou dokáže zabrániť vážnym komplikáciám diabetu alebo ich významne oddialiť.

Slovenská diabetologická spoločnosť sa pripája k projektu s názvom Žijeme život na hrane, ktorý podporuje spoločnosť Sanofi. Jeho cieľom je zvýšiť povedomie o možných rizikách zle liečenej cukrovky.“ V roku 2017 sa Slovensko spája v tomto úsilí s Českom a pridáva sa k aktivitám, ktoré organizujú české pacientske organizácie. V deň konania tlačovej konferencie bude v OC Eurovea v Bratislave pripravené špeciálne vyhradené miesto určené na edukáciu širokej verejnosti a meranie glykémie aj glykovaného hemoglobínu u diabetikov. Merania a primárnu edukáciu budú organizovať zástupcovia Slovenského spolku študentov farmácie.  Súčasťou meraní bude krátky dotazník. V mesiacoch november a december odštartuje už 3. úspešný ročník projektu Dia dni v lekárni vo vybraných 15 lekárňach Západoslovenského kraja,“ povedala komunikačná manažérka spoločnosti Sanofi Ing. Beáta Kujanová.

Termín  – Čas –  Lekáreň
2.11.2017 9:00 – 15:00 Lekáreň Sv.Lucie, Cintorínska 16, Bratislava
3.11.2017 9:00 – 15:00 Lekáreň Milosrdní bratia, Nám SNP 10, Bratislava
6.11.2017 9:00 – 15:00 Lekáreň Astra, Ružinovská 10, Bratislava
7.11.2017 9:00 – 15:00 Lekáreň Vrakuňa, Rajecká 1, Bratislava
8.11.2017 9:00 – 15:00 Lekáreň Sofia, Švabinského 17, Bratislava
9.11.2017 9:00 – 15:00 Lekáreň Rača, Tbiliská 6, Bratislava
13.11.2017 9:00 – 15:00 Lekáreň Samaria, Hlavná 35, Šamorín
14.11.2017 9:00 – 15:00 Lekáreň Rákocziho, Rákocziho 3125, Komárno
15.11.2017 8:00 – 14:00 Lekáreň nemocničná – verejná, Duklianskych hrdinov 34, Malacky
16.11.2017 9:00 – 15:00 Lekáreň Sv.Alžbety, G. Czuczora 1, Nové Zámky
20.11.2017 9:00 – 15:00 lekáreň Dami, Špitálska 13, Nitra
21.11.2017 9:00 – 15:00 Lekáreň Olmed, Mierovo nám. 6, Senec
22.11.2017 9:00 – 15:00 Lekáreň Sv.Tadeáša, Holubyho 41, Pezinok
23.11.2017 9:00 – 15:00 Lekáreň Tilia, SNP 1, Šurany
24.11.2017 9:00 – 15:00 Lekáreň Vitalita, Líščie údolie 57, Bratislava

Sprievodným programom bude slackline, čiže chodenie po lane. Posilňuje zmysel pre rovnováhu a držanie celého tela. Od klasického lana sa líši tým, že na chodenie sa využívajú dva pevné body medzi ktoré sa naťahujú polyesterové popruhy šírky 25 mm. Laná budú upevnené v blízkosti edukačného miesta v dňoch 24 – 26.októbra 2017. Ako ďalšie aktívne možnosti balansovania na hrane budú pripravené aj bosu podložky, jednokolka, ale aj  handwalking. V dňoch 24 – 26. októbra si tak každý bude môcť odmerať svoje hodnoty cukru v krvi a aspoň symbolicky vyskúšať, aký je život  na hrane s diabetom.

Viac informácií o projekte, ale aj o ochorení nájdete na stránke www.zivotbezcukrovky.sk

Slovenská diabetologická spoločnosť

Copyright © Dalito s.r.o., Všetky práva vyhradené

Diabetik za volantom.

Všetko je možné, len treba dodržiavať nasledovné pravidlá.

Pre istotu na záver zopakujeme ešte raz základné bezpečnostné pravidlá pri vedení motorového vozidla diabetikom:

1. diabetik by mal absolvovať edukáciu u svojho lekára 
2. nosiť v aute glukometer, prúžky a rýchle sacharidy 
3. šoférovať len pri glykémii vyššej ako 5,5 mmol/l
4. v prípade nižšej glykémie užiť sacharidy a počkať 
5. kontrolovať si glykémiu počas jazdy približne 1x za hodinu
6. ak sa počas jazdy motorovým vozidlom vyskytne hypoglykémia, diabetik má :
    a. zastaviť vozidlo najrýchlejšie, ako je to možné
    b. vybrať kľúče zo zapaľovania
    c. odmerať  glukometrom glykémiu a užiť 15 g sacharidov
    d. skontrolovať hladinu glykémie o 15 minút, ak sa neupraví nad hodnotu 5,5 mmol/l, užiť ďalšie sacharidy
7. Po prekonanej hypoglykémii nešoférovať aspoň 45 minút. 

Odkaz